Francúzsko vo Zvolene bolo naozaj sladké

Zvolen, sobota 14.01.2006, 13:37 SEČ
Režisér Fero Držík, autor Tomáš Repčiak a ja si sadáme do čajovne na Zvolenskom zámku, pretože žiadny iný podnik v blízkosti nie je otvorený... Prichádza čašník (190cm vysoký dlhovlasý vychrtlý mladík) a bez jediného slova nám položí na stôl dva nápojové lístky a zvonček. Fero číta v nápojovom lístku: "Za prílišnú hlučnosť si účtujeme 30 Sk, za prílišnú drzosť 50 Sk. Mieru hlučnosti a drzosti posúdi čašník." Ďalej bol už iba zoznam cudzích názvov čajov, čo nás motivovalo k jedinému: vstať a odísť. Tak sa aj stalo. Našťastie Ferovi zazvonil telefón.

Nádvorie zvolenského hradu, sobota 14.01.2006, 14:01 SEČ
Prichádza klavirista Marek Fajnor. Vyzerá byť odpočinutý a plný energie, čo trochu upokojí stále nervóznejšieho režiséra Fera. Po asi polhodinovom rozhovore o kvalite divadelnej scény na Slovensku sme opustili aj palacinkáreň, do ktorej nás zobral klavirista Marek. Šlo sa na miesto činu.

Kapitánsky dom, sobota 14.01.2006, 14:59 SEČ
Zoznamujeme sa z Ivkou, majiteľkou a prevádzkovateľkou Vinárne v Kapitánskom dome, kde sa má spomínaný sladký zázrak konať. Pozorujem nádhernú útulnú mestnosť s javiskom, zariadenú v bordó kombinácii tmavočervenej a staroružovej farby s freskami, starým garamofónom a ešte starším klavírom, ktorá naozaj dýcha atmosférou kabaretov, ktoré poznáme so starých francúzskych filmov. Tam sa už pripravujú aj ostatné protagonistky večerného predstavenia, mesdammes Zuzka Kyzeková, Anička Kršiaková a Ľudka Klimková. Začínam nasávať neopakovateľnú atmosféru čohosi, čo sa ešte ani nezačalo, a už ma to opantáva zvláštnym pocitom. O 5 hodín neskôr pochopím, prečo...

Kapitánsky dom, sobota 14.01.2006, 19:00 SEČ
Sála vinárne je plná ľudí, ktorí začali prichádzať už o šiestej. Medzi zúčastnenými pozorujem okrem iných aj Egona Tomajka z banskobystrického štúdia Slovenského rozhlasu, ktorý si zo sebou priniesol aj mikrofón a Jána Petríka z košickej Reginy. Prítomný je aj režisér Dušan Kyzek a dokonca aj dvojník režiséra kabaretu Fera Držíka.
Krátko po 19. hodine prichádza na scénu Marek Fajnor, ktorý uvedie program a sadne si za klavír. Vykúzli z neho prvé tóny akejsi úvodnej zvučky, počas ktorých sa spoza klavíra vynorí dámska časť ensámblu. Začína sa unikátny program plný humoru, nostalgie a skvelých dramaturgicko-réžijných ťahov, ktoré uvádzajú diváka v neustávajúce momenty prekvapenia a skvelej hudby z autorskej dielne Mareka Fajnora. Nechajme však hovoriť tých, ktorých som bezprostredne po skončení programu oslovil:

"Predstavenie kabaretu bolo bravúrne. Opakované obnovenie starého žánru v novom šate, ktorý už autor predlohy spáchal raz na javisku (Pánska jazda) a celkovo 20x na vlnách éteru (Rovnomenný cyklus relácií; SRo 8.3.2003 - 23.1.2005) prinieslo naozajstnú atmosféru, pre ktorú bol tento žáner kedysi nesmierne obľúbený. Texty, ktoré veľmi presne oscilovali v pásme humoru zrozumiteľnému nielen menej náročnému, ale aj intelektuálne založenému divákovi, interpretovali štyria veľmi dobre herecky i spevácky vybavení protagonisti, takže sa naozaj bolo na čo pozerať i nad čím premýšľať. Vďaka réžii, ktorá nezabúdala i na veľmi umné využitie skromného priestoru javištiatka, či na scénu (piano, tri stoličky, paravan), vzniklo jedno naozaj integrované divadelné dielko s pastvou pre všetky zmysly, ktorými sa umenie takéhoto druhu prijíma," hovorí Ján Petrík zo Slovenského rozhlasu

"Už od skončenia školy bolo našim snom zahrať si presne tento typ programu, to znamená kabaret. Vždy nás priťahoval svojou unikátnou atmosférou a minimalizmom. A myslím že vďaka invencii autorsko-réžijnej dvojice Repčiak-Držík sa nám to teraz podarilo. Je to neopísateľný pocit," hovorí za všetkých účinkujúcich herečka Zuzka Kyzeková.

A ešte malý rozhovor s náhodne vybratou diváčkou. Natrafil som na Stanku, študentku herectva na Akadémii umení v Banskej Bystrici:

- Ako sa ti páčilo predstavenie?
"Myslím, že čistejšie a vyrovnanejšie predstavenie som ešte nevidela. Skvelé herecké výkony, žiadne prestoje ani trápne ticho, rýchly spád, výborné piesne - to je všetko to, čo by mal správny kabaret obsahovať."
- Takže to bol kabaret, o akom sa učíte v škole???
"My sa v škole o kabarete neučíme (ups...) ale bol to presne taký kabaret, ako ho poznám a cítim ja, a aký by mal podľa mňa byť.

Nuž čo? Na akadémii umení sa o kabarete síce neučí, zato podľa mňa ale hlavne podľa názorov divákov evidentne má zmysel obnovovať staré trdície a vracať sa k tomu, čo bolo dobré a čo stále dobrým môže byť. Na záver si ešte dovolím citovať môjho kamaráta Paľa Mitríka, ktorý sa na Sladké francúzsko prišiel pozrieť až zo Spišskej Novej Vsi. Ten po predstavení povedal: "Existujú dve roviny času. Čas absolútny a čas relatívny. Prišiel som na to práve pri takýchto predstaveniach, pretože pri nich sa mi absolútny čas zastavuje a začína fungovať jeho relatívna rovina. Čím je predstavenie lepšie, tým beží relatívny čas rýchlaejšie. Aj preto sa vám môže stať to čo mne. Že toto 80 minútové predstavenie trvalo podľa mňa tak 15 minút."

Ja iba pripomeniem Zvolenčanom, ale aj širokému okoliu, že kabaret Sladké Francúzsko bude mať v priestoroch Kapitánskeho domu ešte niekoľko repríz, takže si to určite nenechajte ujsť.