reklama

Ako som zmaturoval z futbalu

Pätnásť minút pred polnocou zeleného štvrtku mi zazvonil telefón. Ozval sa v ňom každodenný hlas môjho kamaráta Vlasta. Prepáčim že ma vyrušuje a vypočujem jeho prosbu v telefone...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

"Fakt maťo... aj môj brat dokonca. A cela partia z môjho vchodu. Ved sa už tolko nenechaj, zober gitaru a poď. Bude sranda."
Tak som sa o pôstnej polnoci vydal v ústrety piatku, ktorý mal byť väčší, ako tie ostatné...
Ešte jeden nočný telefonát mojej naštyridnilyžovaťsachystajúcej priateľke a bol som pred Keltom.
"Je zatvorené," hovorí mierne vytočený Vlasto. "Nemáš číslo na Deliho?"
"Mám," hovorím mu, a on už aj vyťukáva do svojej nepriestrelnej 5110tky telefónne číslo.
"Čau deli. Si dole?" Nie je dole, dole je Džairo, dáva číslo na Džaira, zrazu sa otvoria dvere. Vychádza Džairo v červenej vetrovke, krúti hlavou doľava a doprava, čím nám chce podľa všetkého naznačiť, že dnes sa už žiadna guitarsession konať nebude. Vchodová partia sa rozchádza, ostávame Vlasto, Bruno a ja. Poriešime situáciu rýchlym odchodom do poslednej spišskonovoveskej štácie zvanej Mravenisko.
Po prvom pive a schladení Vlasta, rozčuľujúceho sa nad nepodnikateľským správaním sa zelenoštvrtkových krčmárov dostáva Bruno nápad.A tu sa musím vrátiť o 5 rokov dozadu, do vtedy ešte otvoreného Kelta, kde som sa poprvýraz stretol s fenoménom, ktorý sa volá stolný futbal. Hral som s Vlastom proti Brunovi a Neviemkomu. Vtedy som zistil, že ja, priemerne talentovaný manipulátor umelohmotných klonov igráčikov nemám vživote šancu Bruna v tomto absurdnom "športe" poraziť.
Veľkopiatkový pohľad na moju gitaru smutne opretú o stenu preplneného Mraveniska nás však zase raz prinútil Brunov nápad vypočuť.
"Dáme futbal?" Tu je nutné podotknúť, že štvrtý hráč bol tentokrát Marek, zrakúskasanavrátivší kuchár a veľmi dobrý reprezentant umelohmotného futbalu.
"Dajme," povedal som. "Ja a Vlasto a ty budeš s Marekom."
V tej chvíli som netušil, aký obrovský bude tohtoročný Veľký piatok. Po rozcvičení sa v prvom zápase, kedy nás Brunovci nabili 7:3 sme sa v druhom, už tom hráčsky aj technicky kvalitnejšom zmohli z Vlastom na remízu. Stav sme obrátili až v treťom zápase, kedy sme 7:3 dali prezmenu my Brunovcom...
Aj pri takom excelentnom hráčovi akým je Bruno sa občas stalo, že sme vyhrali. 7:3 pre nás bol však výsledok nesmierne uspokojivý a veľmi výnimočný.
"Ok, rozhodujúci zápas," povedal Bruno a hodil do stola posledný žetón. Ja som sa iba obzrel za svojou gitarou, či ju nejaký všeumelec nesprivatizoval a na sekundu som sa pokochal pohľadom na partiu čerstvopolozmaturovaných študentiek.A potom to prišlo. Góly padali takým tempom, že brániaci Vlasto nestíhal presúvať guličky na "skórepočítadle". Výsledok 10:0 a rozpačitá Brunova reakcia vyvrcholila mojim dosť zvláštne vyzerajúcim poskakovaním po Mravenisku. Keď som si spomenul na futbal spred piatich rokov, pocítil som taký ten zvláštny pocit, možno malý ale predsa dost podstatný, pocit, že celé moje štvor či päťročné snaženie stálo aspoň za tieto tri minúty osobnej slávy na Veľký piatok.
Ešte raz som sa pozrel na partiu maturantov a vychutnal som si pivo, ktoré podľa dobrého zvyku objednáva porazený.

Všetkym blogerom a čitateľom želám krásne Veľkonočné sviatky.

Martin Horbal

Martin Horbal

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Doma milujúci otec a manžel, v divadle galantný gentleman, v krčme voľnomyšlienkársky alkoholik, a aby som neumrel od hladu, tak aj grafický dizajnér a web developer :) Zoznam autorových rubrík:  PrózaKultúraĽudiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu